Preskočiť na obsah

Zdeněk Fibich

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zdeněk Fibich
český hudobný skladateľ
český hudobný skladateľ
Narodenie21. december 1850
Všebořice, Česko
Úmrtie15. október 1900 (49 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Zdeněk Fibich

Zdeněk Fibich (* 21. december 1850, Všebořice – † 15. október 1900, Praha) bol významný český hudobný skladateľ 19. storočia, predstaviteľ českej národnej hudby. Obohatil českú hudbu o koncertné a scénické melodrámy.

Narodil sa v rodine nadlesného. Hudbe ho učila najskôr v ranom veku jeho matka, ktorá skoro rozpoznala jeho hudobný talent; neskôr študoval na rôznych miestach: vo Viedni, v Prahe u Bedřicha Smetanu, v Lipsku, v Paríži a v Mannheime.

Väčšiu časť života pôsobil v Prahe, kde sa venoval komponovaniu a výuke hudby. Okrem hudby sa zaujímal aj o literárne dejiny a maliarstvo. V rokoch 18751878 bol kapelníkom Prozatímního divadla. Od roku 1899 do svojej smrti bol operným dramaturgom v Národnom divadle. Je pochovaný na Vyšehrade.

Spočiatku tvoril pod vplyvom klavírnych skladieb Roberta Schumanna. Fibich je známy ako tvorca melodrámy (uplatňuje sa v nej vplyv Richarda Wagnera, ktorého „deklamačný princíp“ Fibich používa), najznámejšia je melodráma „Vodník“.

Opery:

  • Bukovín
  • Blaník
  • Nevesta messínska
  • Búrka
  • Hedy
  • Šárka (Je spolu so Smetanovou Libušou najväčšia opera s českým motívom)
  • Medea
  • Pád Arkuna

Symfonické básne:

  • V podvečer (známa časť Poem)
  • Záboj
  • Slávoj
  • Luděk

Komorná hudba:

  • tri symfónie

Melodrámy:

  • Hippodamia-trilógia na námet Jaroslava Vrchlického. Najdokonalejší cyklus scénických melodrám
  • Pomsta kvetín
  • Večnosť
  • Vodník
  • Hakon
  • Kráľovná Ema

Fibichovi žiaci

[upraviť | upraviť zdroj]